Život Prešova
online
online
V sobotu 19. septembra si pripomíname 172. výročie vzniku SNR
19.09.2020 Bratislava
Bratislava/Myjava
19. septembra (TASR) - Slovensko si 19. septembra pripomína 172.
výročie vzniku Slovenskej národnej rady (SNR). Poslanci Národnej rady
(NR) SR vyhlásili zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku SNR za pamätný
deň SR.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov proti maďarskej nadvláde. Koncom augusta a začiatkom septembra sa jeho hlavní organizátori zišli vo Viedni.
Centrom národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.
Prvá SNR oficiálne vznikla 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. SNR viedla trojica popredných slovenských politikov - Jozef Miloslav Hurban ako predseda, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža.
SNR sa stala prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Túto Slovenskú národnú radu možno považovať aj za prvú slovenskú vládu. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo približne 150 ďalších mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
Na verejnom zhromaždení v Myjave vypovedala SNR 19. septembra 1848 poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a slovenský ľud vyzvala na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava.
Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 však prinútili jednotky uhorskej domobrany a cisárskych vojsk povstalecké jednotky ustúpiť.
Hoci sa vytýčené ciele nepodarilo naplniť - odpor povstalcov bol potlačený a SNR na jeseň 1849 zanikla, napriek tomu sa tieto udalosti stali trvalou inšpiráciou boja Slovákov za národné oslobodenie.
Spomienkové stretnutie pri príležitosti 172. výročia vzniku Slovenskej národnej rady sa uskutoční v Myjave v piatok (18. 9.) so začiatkom o 14.00 h. Podujatie, ktoré sa koná pod záštitou predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára, organizujú NR SR, Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád a mesto Myjava.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov proti maďarskej nadvláde. Koncom augusta a začiatkom septembra sa jeho hlavní organizátori zišli vo Viedni.
Centrom národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. SNR verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená. Známe sú vyhlásenia členov SNR spred 15. septembra k obyvateľstvu Viedne, Bratislavy, uhorským Rusínom, českým, moravským, slovenským, talianskym i rumunským vojakom.
Prvá SNR oficiálne vznikla 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. SNR viedla trojica popredných slovenských politikov - Jozef Miloslav Hurban ako predseda, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža.
SNR sa stala prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Túto Slovenskú národnú radu možno považovať aj za prvú slovenskú vládu. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovoľnícky zbor opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pozostával asi z 300 mužov, pričom Slováci v ňom tvorili menšinu. Pri prechode moravských hraníc zbor posilnilo približne 150 ďalších mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.
Na verejnom zhromaždení v Myjave vypovedala SNR 19. septembra 1848 poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a slovenský ľud vyzvala na celonárodné povstanie. Prvá SNR zasadala v dome Anny Koléniovej, na ktorom viala slovenská zástava.
Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 však prinútili jednotky uhorskej domobrany a cisárskych vojsk povstalecké jednotky ustúpiť.
Hoci sa vytýčené ciele nepodarilo naplniť - odpor povstalcov bol potlačený a SNR na jeseň 1849 zanikla, napriek tomu sa tieto udalosti stali trvalou inšpiráciou boja Slovákov za národné oslobodenie.
Spomienkové stretnutie pri príležitosti 172. výročia vzniku Slovenskej národnej rady sa uskutoční v Myjave v piatok (18. 9.) so začiatkom o 14.00 h. Podujatie, ktoré sa koná pod záštitou predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára, organizujú NR SR, Slovenské národné múzeum – Múzeum Slovenských národných rád a mesto Myjava.
www.ZIVOTPO.sk
